Od kedy hráte bowling a aké boli vaše hlavné dôvody, že ste sa začali venovať bowlingu a kedy je to podľa vás najvhodnejšie?
Začal som hrať niekedy pred desiatym rokom môjho života (možno ako 7-8 ročný) na nepravidelnej báze ako súčasť rodinného rekreovania. Medzi 11-14 rokom som sa zaradil do miestnej ligy juniorov, kde sme hrávali v sobotňajších dopoludniach od 12.00 do 14.30 a potom sme išli domov pozerať PBA sobotňajšiu popoludňajšiu šou. Po nej bývali na ABC finále PBA.
Najlepší čas začať hrať bowling je kedykoľvek. To je jedna z najlepších vecí na bowlingu. Ktokoľvek môže hrať v akomkoľvek veku. Samozrejme tá väčšina hráčov má výhodu, ktorí začnú hrať skoro, ale keď sa môj starý otec chcel ísť niekam zabaviť, neváhal som a zobral som ho do miestneho centra aby si zahádzal guľou.
Ktorý výkon pokladáte za svoj najväčší úspech. Na akom podujatí to bolo? Myslíte si že to bol vrchol vašej bowlingovej kariéry?
To je ťažká otázka. Keď som „urobil“ jedno z ôsmych kôl Euro Challenge, nemal som ani trošku šťastia. Mal som za sebou dve rundy a stále som sa držal v hre len vďaka niekoľkým kľúčovým hodom, kde som za normálnych okolností mohol byť už s ľahkosťou vyradený. Vo Wroclavi v Poľsku som vyhral uvádzací Wroclav Hammer Open. Hádzal som dosť nevýrazne a skóre som mal nízke. Bolo to škrípanie zubov. Takže môžem povedať, že nič sa nedá porovnať s tým ako to vypálilo na Slovensku pred pár týždňami. Bolo to po fyzickej stránke moje najlepšie predstavenie spolu s mojou najlepšou hrou na dráhe. Mal som veľmi zložité zápasy, kde ma moji súperi nútili hádzať strajky a neumožňovali mi ani jeden hod pokaziť aby som ho mohol opravovať v ďalšej hre. Každé kolo som mal súpera, pred ktorým som mal rešpekt a najviac pred Achimom Grabowskim. Nikoho z nich som neporazil, skôr ma prinútili aby som ja vyhral. To pokladám za svoj najväčší úspech.
Ste víťazom najväčšieho medzinárodného podujatia na Slovensku Slovakia Open. Čo pre vás znamená účasť na takomto podujatí?
Som veľmi hrdý, že som vyhral Slovakia Open. Konkurencia bola skvelá. Navštíviť Bratislavu ako mesto je tiež skvelé a organizátori turnaja urobili prvotriednu robotu.
Ako často trénujete a z čoho pozostáva váš tréning? Zdokonaľujete sa vo svojom tradičnom štýle alebo skúšate niečo nového?
Moje tréningy sú dosť bez štruktúry. Hrám veľmi často, ale zväčša som len študentom na dráhe. Fyzická výkonnosť je niečo na čom potrebujeme všetci pracovať, ale osobne cítim, že pochopenie prostredia a výziev je to, na čom najviac záleží počas hry. V skratke, zakaždým keď trénujem len sa pozerám na guľu vypustenú po dráhe. Sme len tak dobrí alebo tak zlí ako nám údržbár dráh umožní byť :-)
Slovakia Open 2006 sa zúčastnilo skoro 200 hráčov, mali ste popri hre možnosť sledovať aj hru ostatných účastníkov? Ktorý z hráčov vás najviac zaujal svojim štýlom, technikou, správaním a celkovým poňatím bowlingu?
Nemal som veľmi šancu sledovať veľa ostatných hráčov. Naisto ale viem, že Jordi Roca Martinez našiel skvelú lajnu a takmer ma porazil. Prešiel som cez neho len so šťastím. V semifinále som videl Christiana Schwarzbauera a Achima Grabowského ako trénujú strajky, ale naozaj som nemal viac šancu vidieť ako sa pohybujú na dráhe.
Očakávali ste, že na Slovakia Open 2006 dosiahnete až na víťazstvo? Ako si ceníte víťazstvo nad popredným hráčom EBT – Grabowski Achim?
Nikdy. Vôbec som neveril, že vyhrám. Mierne som dúfal, že dopadnem aspoň tak, že sa mi vráti aspoň trochu peňazí. Na Achima Grabowského nemám čo povedať. Večer predtým bol môj priateľ a teamový kolega z Ebonite/Hammer Mariusz Musialik odhodlaný, že porazí vo vzájomnom zápase Achima. Robil som si hlúpe žarty, že to nebude žiaden problém, veď „je to iba Achim“. Bolo to však všetkým dosť jasné, že to bol ten najhorší možný los. Keď sme sa stretli vo finále, nevedel som aké bolo skóre v semifinále, nič iné som nevidel, iba samé strajky z toho páru dráh, kde Achim hral. Samozrejme nie je to príjemný pocit vedieť, že musíte poraziť šampióna svetovej triedy, ktorému sa ešte naviac darí. Jediná vec, ktorú som neočakával bola, že vyhrám. Achim je skvelý chlap a skutočný gentleman. Fakt, že som bol schopný hrať tak dobre proti takému skvelému súperovi, robí tú chvíľu výnimočnou a nikdy na ňu nezabudnem.
Vieme o vás, že ste pôvodom z USA, ale žijete v Poľsku. Môžete návštevníkom našej stránky priblížiť prečo žijete v Poľsku, čo vás k tomu priviedlo a ako ste spokojný? Ako dlho ste už v Európe, hrali ste bowling aj v USA a na akej úrovni?
Našiel som sa v Poľsku pred pár rokmi. Naozaj to tam mám rád. Každý sa ku mne správa ako ku rodine, hlavne bowlingová komunita. Moja mama stále nechápe, prečo sa v turnajových výsledkoch uvádza, že som z Poľska, ale je to veľmi zaslúžené gesto vďaky bowlingovej komunite v Poľsku a vlastne v skutočnosti v Poľsku žijem. Celkovo v Európe sa mi veľmi páči. Jedol som pizzu v Taliansku, pil Guinness v Dubline, opekané špekáčiky a wiener schnitzel v Kassely a jedol som kielbasu v Poľsku. Navštívil som mešity v Istanbule, Parthenon v Aténach, Coliseum v Ríme, Krakow a Auschwitz, sedel som na brehu Vltavy a prechádzal sa na Pražskom hrade v jeden krásny jarný deň. To sú veľmi obyčajné zážitky, z ktorých sa väčšina Američanov nikdy nepoteší. A čo sa týka bowlingu v USA – hral som asi na každej úrovni okrem národnej PBA. Hral som na turnajoch regionálnej PBA a najvyššie som skončil na 33. mieste.
Určite ste boli spokojný so svojimi úspechmi, ktoré ste dosiahli na turnaji. Plánujete svoju účasť aj v budúcom ročníku?
Definitívne prídem.
Chceli by ste niečo sám odkázať návštevníkom našej web stránky?
Jediný odkaz, ktorý mám, je niekoľko poďakovaní . Prvé je pre Hammer Bowling za skvelé vybavenie, za ktoré sa poďakovanie ani nedá vysloviť. A tiež ďakujem
www.bowlingstrefa.com za všetku ich podporu. Nothing Hits A Hammer!
Ďakujeme za poskytnutý rozhovor.
