  Požiadalii sme jedného zo slovenských zástupcov na Európskom pohári jednotlivcov, ktorý sa skončil túto nedeľu - Mareka Husára, aby sa rozdelil o svoje skúsenosti s účasťou na takomto podujatí aj s nami: "Ešte pred tým ako sa podelím s vami o svoje dojmy z európskeho pohára, Vám ďakujem za morálnu podporu a že ste nám tu držali palce.Pokiaľ sa dobre pamätám, dnešným rokom to už bola tretia účasť na Európskom pohári a o predchádzajúcich som počul veľa, no nič sa nevyrovná tomu to zažiť na vlastnej koži. Cesta do Böblingenu bola únavná a dorazili sme polámaní a unavení, no po vzhliadnutí herne sme opäť ožili (bowlingový fanatizmus sa nezaprie), čakala tu na nás veľká hala s 22 brunswick dráhami a celou kopou inej zábavy ako je biliard, minigolf, zábavné automaty, stolný futbal, hokej atd. Po absolvovaní kontroly gúľ (bowlingových), sme šli odskúšať dráhy a na moje počudovanie, okrem oveľa väčšieho priestoru okolo dráh, som nezaznamenal nejaké veľké rozdiely reakcie gúľ na dráhe oproti tým čo máme v Auparku. Vytriezvenie prišlo až na druhý deň, keď sme mali oficiálny tréning a zistil som, že krátke mazanie neznamená suché a dlhé neznamená mastné. Ďalším prekvapením bolo, keď som zistil, že tí najlepší hráči nehrajú obrovské ”stupáky” , ale na krátkom mazaní hrali okolo 5 lišty s guľami s lesklým povrchom a na dlhom sa presunuli viac do stredu. Skúsil som to teda aj ja a zistil som, že to má zmysel, tak sme zmenili stratégiu a hádzal som to tak aj ja. Od stredy sa nám to teda začalo na ostro a o našom počínaní ste si mohli prečítať na internete, kde boli výsledky uverejňované priebežne. Mal som to šťastie, že som v prvej kvalifikácii zahral na dráhach s Fínom, ktorý mi ukázal ako sa hrá bowling na špičke a v tretej som si zahral so Španielom, ktorý hodil perfekt game. Podľa jeho reakcií priamo po poslednom strike, by som ho skôr zaradil k pokrovým hráčom, pretože jediné čo zo seba dostal bol letmý úsmev a pokračoval ďalej v hre, ako by sa nič nestalo.
Po odohratí posledného kola som bol rád, že stojím na nohách, pretože nie som zvyknutý na takú dlhú kvalifikáciu, čo sa odzrkadlilo aj na mojich posledných výsledkoch a to som zvyknutý hrať bowling každý deň. Tak že po prvých troch vydarených kolách prišlo sklamanie, ktoré však nezatienilo dojmy z dobre zorganizovanej akcie, veľmi milých a ochotných ľudí, či už z radov technickej obsluhy, čašníkov, či ľudí z ostatných výprav.
Vo finále nám opäť ukázali nádherný bowling, no aj to že aj oni sú len ľudia a že tlak a atmosféra pôsobí aj na nich.
Na záver len toľko, že každému, kto to s bowlingom myslí vážne prajem, aby sa na takú akciu dostal, no nebude to mať také ľahké, pretože ja chcem ísť tiež. Ešte raz ďakujem všetkým ktorý nám držali palce, ľudom zo SBwZ, ktorý sa pričinili k tomu, aby sme mohli reprezentovať, no môj najväčší „dík” patrí Maťovi." |
